„Veľký protikorupčný pochod“ sa nestal

Autor: Patrik Májovský | 20.4.2017 o 20:19 | (upravené 20.4.2017 o 22:07) Karma článku: 4,99 | Prečítané:  1276x

   V utorok sa mala uskutočniť akcia s názvom „Veľký protikorupčný pochod“, na ktorej som zvažoval svoju účasť.

   O pochode som vedel už dlhšie cez sociálnu sieť, ktorá v mnohých ohľadoch úspešne supluje rôzne PR agentúry, nestojí takmer nič, a dokáže behom určitého časového horizontu zmobilizovať dav ľudí. Od miestnej burzy obnosených eko plienok, cez vegánske hody pre hipsterov, až po krvavú revolúciu, aká sa udiala napr. v Egypte a znamenala pád prezidenta Mubaraka, či tzv. Majdan na Ukrajine, ktorý vyústil až do občianskej vojny. Aj také je čaro a moc sociálnych sietí. Ale poďme späť na Slovensko a k „Veľkému protikorupčnému pochodu“.

   Takže ako som už vyššie spomenul, o tejto akcii som vedel už dlhší čas. Najmä ako pasívny pozorovateľ. Pokiaľ viem, tak hneď od začiatku neboli deklarované požiadavky a pochod sa takpovediac formoval za pochodu. To znamená, že akcia bola v obehu aj napriek tomu, že nemala striktne deklarované požiadavky. Jasnejšie kontúry sa začali rysovať až neskôr. Pokiaľ sa mýlim, ospravedlňujem sa.

   Človek si povie fajn. Korupcia tu je naprieč celým politickým spektrom 27 rokov, napriek tomu, že aj vtedy bola ulica plná študentov, ktorí chceli spravodlivejšiu spoločnosť. Žiaľ, realita nie je vždy podľa našich predstáv. Vyjadriť svoju nespokojnosť s takýmto stavom je preto namieste. Ale kde sa teda stala chyba, ktorá ma odradila od účasti?

   S narastajúcim počtom účastníkov, narastal aj záujem vybraných mediálnych subjektov o študentskú akciu. Samozrejme nič zvláštne, pokiaľ by sa jednalo o súťaž v štrikovaní, ktorej sa má zúčastniť pár tisíc babičiek, tak dám ruku do ohňa zato, že to aj s fantastickým a exkluzívnym nasadeným odvysiela JOJ vo svojich večerných „správach“ hneď po reklame a celom tom infotainmente. Rozdiel medzi súťažou v štrikovaní a pochodom v rámci apolitickosti a nestrannosti by mohol byť minimálny. Zo začiatku aj bol. Zvrat nastal až po masívnej propagácii a podpore novinárov ako M.Tódová, E.Korda, Š.Hríb, M.Leško z okruhu médií ako Denník N, SME, .Týždeň, TREND, ktoré sú názorovo spriaznené a úzko vyhradené. Ľudovo povedané: „Ako by ich jedna mater mala.“

   V tej dobe sa už z amatérskej akcie frustrovaných študentov rázom stávala profesionálna akcia s PR ako z ročenky Edwarda Bernaysa – kvalitná webová stránka, blog, facebook, známe osobnosti, ktoré svojou „autoritou“ dali celému pochodu váhu a legitimitu. Z nich spomeňme napr. hercov M.Kramára a J.Kemku (obľúbený hosť Š.Hríba), z opozičných politikov D.Lipšic, I. Matovič, L. Ďuriš Nicholsonová, M.Poliačik, B.Kollár a končiac prezidentom A.Kiskom, čo malo za následok, že za nie zrovna najlepšieho počasia, prišlo odhadom 7000 ľudí. Ak organizátori dokázali prejsť za krátku chvíľu takým osobnostným vývojom, tak úprimne, klobúk dole.

   Nejdem konšpirovať o tom, že za protestom stojí priamo opozícia, či sám veľký György Soros, nie je to moja parketa. Preto protikampaň, ktorú zviedla tzv. „alternatíva“ o rôznych utajených finančných tokoch, stojí, a vždy stála na vode. Tak isto ako tvrdenie, že hlavná organizátorka je akousi bábkou M.Poliačika (SaS) len zato, že je v SDA (Slovenská debatná asociácia) atď. V rámci svojej kritiky teda úplne postačí, keď sa stručne zameriam na pár faktov a indícii v troch bodoch: 1. ideologické pozadie, 2. média, 3. požiadavky protestu.

   V prvom bode je popud. Ako uvádzajú vlastnými slovami samotní organizátori, hlavným impulzom na začatie protestnej akcie – bolo prerušenie februárovej schôdze predsedom NR SR Andrejom Dankom kvôli vizuálnym pomôckam Igora Matoviča, čo ich ako uvádzajú, pobúrilo. Andrej Danko je v tomto kontexte vinník, Igor Matovič obeť. S kým sa spoločne fotia, a ku komu niektorí organizátori zdieľajú svoje sympatie, ponechám na čitateľa. Ja ani k jednému.

   Druhým, ako som už spomenul, je masívna podpora zo strany názorovo homogénnych subjektov (médií, osobností), ktorá je totožná so sympatiami organizátorov a spoločne zdieľanými antipatiami voči vládnej koalícii. Tu nastáva jeden závažný problém – požiadavky (vynechám Mečiarove amnestie a odstúpenie prokurátora D.Kováčika), ktoré sú legitímne a do väčšej časti s nimi súhlasím, sú podávané a interpretované akoby za všetkým stáli R. Kaliňák a R.Fico, čiže SMER-SD. Výsledok je taký, že pod tlakom prvého a druhého bodu sa konštituoval tretí bod. Tým pádom sa apolitickosť začína strácať v éteri.

   Pár slov k požiadavke vyšetrenie káuz „Bašternák“ a „Gorila“ – pokiaľ viem, tak kauza „Gorila“, je kauzou pravicových strán (rozumej opozície) a finančnej skupiny Penta (vlastník SME), a len veľmi okrajovo sa týka osoby R.Kaliňáka, a R.Fica. Na protestoch „Gorila“ som vtedy (ako 15 ročný) bol, a museli sme utekať pred „Lipšicovými“ obuškami a vodným delom. To len tak na margo jeho podpory terajšieho protestu. Padni komu padni. Kauza „Bašternák“ nie je čisto len kauzou R.Kaliňáka a R.Fica, ale takisto kauzou opozície, za ktorej vlády sa zo strany Daňového riaditeľstva a Finančnej polície vyplatila L.Bašternákovi prvá vrátka DPH v hodnote 3,6 milióna eur.

   Na základe kauzy „Bašternák“ žiadajú účastníci pochodu odstúpenie R.Kaliňáka a policajného prezidenta T.Gašpara. Jeden z argumentov, ktorý uvádzajú vo svojom blogu je, že nechápu prečo Robert Fico podporuje tak zdiskreditovanú osobu ako je R.Kaliňák. Z toho súdim, že autori asi chápu diskreditáciu za legitímny prvok demokracie, hľadania pravdy, lepších a spravodlivejších zajtrajškov. Ak áno, tak s takou berneysovskou demokraciou, v ktorej sa prehlbuje manipulácia s masami, musím zásadne nesúhlasiť.

   Preto mi nedá, a musím sa spýtať – čo osemnásťroční študenti rozumejú pod pojmom ľud, a pod pojmom demokracia, keď používajú citát: „demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud“. A ak má byť mediálna diskreditácia jeden z nástrojov na to, aby sme si naklonili ľud na svoju stranu, už v tomto zmysle nemožno hovoriť o demokracii, ale o mediokracii, ktorá si vyberá svojich hrdinov a stranu bez legitímneho súhlasu občanov, resp. skrz paradoxne znejúcu „výrobu súhlasu“, ktorú popisuje napr. Walter Lippmann. Celý tento mechanizmus môže napokon prihrávať opozičným stranám a už spomínanému I.Matovičovi, ktorý je „priekopník“ – diletant v odbore diskreditácia.

   Diletant z toho dôvodu, že pri  nahrávaní R.Procházku, ohrozil aj sám seba, keďže mu aj na jeho podnet, začala NAKA lustrovať účtovníctvo, z čoho sa ešte dokonca snažil vytĺcť politický kapitál tým, že zo seba urobí prenasledovanú osobu – mučeníka. Geniálne a zároveň infantilné.  Pár mesiacov na to, zhodou náhod, začal mediálny lynč voči vedeniu MV SR a PPZ pomocou kauzy ohľadom podvodov DPH v spoločnosti TTC, ktorú odštartoval týždenník TREND a niesla sa v rovine „jedna pani povedala“, a tak sa hľadali všemožné prepojenia na R.Kaliňáka a SMER-SD. Zveličených káuz a konšpiratívneho hľadania prepojení, ktoré by si zainteresované osoby želali, by sme našli mnoho. Avšak rozoberať jednotlivé kauzy, je nad rámec tohto článku, kto chce, si kauzy nájde kde len chce, s kým len chce. Úlohou médií je teda v konečnom dôsledku prehlbovať obmedzenú manichejskú logiku, v ktorej sú jedni tí dobrí, druhí zlí. Ale kto sú tí dobrí, a tí zlí, si určí každý podľa svojho politického presvedčenia.

   Predmetom článku je teda upozorniť na to, že riziko opozičných politických subjektov spočíva v tom, čo neprejde v parlamente, prenesieme na ulicu, a to ma ďaleko od občianskej spoločnosti.  A to je práve to, čo si protirečí s tým, za čo bojovali študenti v novembri ´89, a čo aj študenti z utorkového protestu skutočne chcú, a nie len milo tváriaci sa ľudia, ktorí zneužijú iniciatívu študentov na politickú hru, aby konečne zrazili SMER-SD. Preto sa nakoniec protest s prvotnou ušľachtilou myšlienkou zvrhol na „Veľký protikoaličný pochod“, na ktorom kvantum ľudí s tričkami od I.Matoviča skandovalo „dosť bolo Fica“. A práve to, bolo to, čoho som sa ja, a viacerí ľudia z môjho okolia obávali. Nie kvôli Ficovi, ale kvôli študentom, na ktorých sa priživili rôzne pochybné existencie. Takže z princípu.

   Na záver si neodpustím jednu uštipačnú poznámku, ako hovorí klasik v oblasti špekulácii György Soros: "ľudia sa skôr spoja proti niekomu, ako za niečo". Je toto naozaj to, čo chceme? To, čo má priniesť tie prevratné zmeny v ľudskom myslení a konaní? Lebo korupcia je v tomto prípade len malým zrnkom, vedľajším produktom pokriveného myslenia a symptómom slabého systému. Teraz sa možno dosiahne odstúpenie nejakého ministra, kiežby, ale z hľadiska celku a zložitých mocenských vzťahov je to pyrrhovo víťazstvo. A tak o desať rokov môžeme opäť hnať ľudí do ulíc, zatiaľ čo tento cyklický jav sa bude dookola opakovať pod zámienkou „lepšej budúcnosti“, ktorá je už skoro na dosah. Možno je čas popremýšľať nad tým, či svoju energiu nebude efektívnejšie vynaložiť na hlbinné štrukturálne zmeny politického zriadenia, ktoré by eliminovalo prízemné žabomyšie vojny a s tým spojený nárast extrémizmu, ale o tom, potom.

   PS: Aj napriek tomu držím študentom palce, lebo som presvedčení o tom, že ak si v živote nechcú splniť len svoj „americký sen“, tak to so zlepšením pomerov na Slovensku myslia úprimne a vážne, za čo majú môj obdiv. Lebo útek do zahraničia v štýle „nech to ostatní spravia za nás“, nikdy nič neriešil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

Kto súťažil s Agentúrou Evka.


Už ste čítali?