Fenomén slovenského "potravinového patriotizmu"

Autor: Patrik Májovský | 21.4.2017 o 16:45 | (upravené 21.4.2017 o 18:10) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  563x

   V poslednom období slovenskou spoločnosťou zarezonovali potravinové škandály, ktoré prispeli k pobúreniu verejnosti, znovuotvoreniu diskusie a zvýšenému tlaku na ministerstvo pôdohospodárstva.

   Už Aristoteles keď definoval polis, čo bola základná politická a ekonomická jednotka starovekého Grécka, vyzdvihoval ako jeden z jej hlavných aspektov sebestačnosť. Práve sebestačnosť, je naprieč celými dejinami dávaná do súvislosti najmä s potravinovou sebestačnosťou určitého spoločenstva. Koniec koncov, kde nebola zabezpečená táto nevyhnutná podmienka pre život, alebo bola ohrozená, boli ľudia prinútení obchodovať, emigrovať, alebo sa uchýlili k rabovaniu iných spoločenstiev.

   Preto v rôznych náboženských a mytologických systémoch je často krát pôda dávaná na roveň božstvu. Poprípade je z nej človek priamo stvorený, čo asi najlepšie vystihuje judeo-kresťanská tradícia, ktorá svoj pôvod odvodzuje od prvého človeka Adama, čo vo voľnom preklade znamená človek z hliny/pôdy. Na základe previazania človeka a pôdy, ktorého počiatky možno vystopovať už v neolitickej revolúcii, a ktorá znamenala výrazný pokrok, sa zrodil aj archaický nacionalizmus a prirodzená spätosť s prostredím.

   Tento vzťah človeka k svojej pôde pretrváva aj v 21. storočí, napriek globalizačným, či liberalizačným tendenciám, ktoré sa silou mocou snažia tento zväzok spochybniť a pretrhnúť. Dobre to vystihuje poľský sociológ Zygmunt Bauman: „Dnes sa dá hovoriť o konci geografie.“ Rozpad hraníc a spoločenstiev je tak nevyhnutný vedľajší produkt akéhosi pokroku, resp. modernizačného procesu, ktorým sa vyznačuje napríklad aj súčasná politika Európskej únie. Žiaľ, nie vždy toto smerovanie, musí viesť k spontánnemu poriadku, a Európou tak zmieta vzmáhajúci sa treťotriedny šovinizmus.

   Nátlak Európskej komisie voči Slovensku a hrozba žaloby na Európskom súde za „diskriminačné zákony“ o predaji pôdy, viedli k ostrej diskusii už v roku 2014. Tá sa týkala prijatia novely, ktorá mala zabezpečiť „ústavnú ochranu pôdy pred cudzincami“ a zvýhodnenie domácich vlastníkov, čo však nevyhovovalo vtedajšej opozícii a návrh napadla ako protiústavný. Dnes je téma pôdy znova predmetom nových diskusií a sporov.

   Až 200- tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy môžu mať pod kontrolou investori zo zahraničia. Ďalším problémom je, že sa pôdu pokúšajú skapitalizovať domáci investori a preklasifikovať na stavebné pozemky. To má za následok, že sa prístup k pôde znemožňuje mladým farmárom, ktorí sú v dnešnej spoločnosti ako soľ nad zlato. To vyvolalo snahu vládnych strán novelizovať ústavu, ktorá si kladie za cieľ ochranu pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a zjednodušenie prístupu mladých farmárov k pôde. Nároky, ktoré si táto iniciatíva kladie za cieľ, sú jasné – zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pomaly by sme sa tak mali začať zbavovať nekvalitných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia. Bolo na čase.

   Tento tlak a záujem verejnosti je spôsobený najmä nedávnymi škandálmi brazílskeho mäsa, výrobkami, ktoré sa pod tou istou značkou, ale rozdielnou kvalitou predávajú v zahraničí, alebo nakazených vajec z Poľska. Pokračovať by sme mohli ďalej až k španielskej skleníkovej zelenine pochybnej chuti a kvality, ktorou je zásobovaná väčšina európskeho trhu. Samozrejme, všetko sa to deje v mene „efektivity“, len ešte neviem či krátkodobej, alebo dlhodobej. Možno si v rámci tejto efektivity, ktorej poslednou prekážkou je už len zlý ľudský faktor, ktorému by mal čoskoro zaznieť umieračik, budeme môcť vychutnať aj sviečkovú z 3D tlčiarne. Len už neviem, koho potom obviníme za nechutný pokrm. Možno tak jedna spackaná večera povedie k novému ludditskému povstaniu.

   Preto trend „potravinového patriotizmu“, ktorý sa v poslednom období vzmáha v slovenskej spoločnosti, možno vnímať ako klíčiace pozitívum, z ktorého môžu vyjsť ako víťazi slovenskí vlastníci pôdy, užívatelia a v konečnom dôsledku aj konzumenti. Konzument sa tak vyhne strachu z potravín, ktorý tak s obľubou zneužívajú rôzni bio šarlatáni, predávajúc tak naivným ľuďom predražené produkty. Preto je výzvou budúcich vlád spopularizovať poľnohospodárstvo a prilákať doň aj mladých ľudí. Jediné čo nakoniec ostáva, je len ustáť tlak a kritiku tých, pre ktorých je jediným kritériom plnohodnotného života mamon. A práve to, je jeden z symptómov modernej spoločnosti. Ľudia si chyby uvedomujú, až keď ich pocítia ekonomicky. Lenže vtedy, môže byť už neskoro.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fico dal opäť prednosť sebe, a kto je užitočný idiot politiky

Robert Fico si už musí poslušnosť svojich poslancov i partnerov vynucovať krajnými prostriedkami

SVET

Švajčiari otvorili najstrmšiu pozemnú lanovku na svete

Pozemná lanovka prejde prevýšenie 744 metrov.


Už ste čítali?