Fenomén slovenského "potravinového patriotizmu"

Autor: Patrik Májovský | 21.4.2017 o 16:45 | (upravené 21.4.2017 o 18:10) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  452x

   V poslednom období slovenskou spoločnosťou zarezonovali potravinové škandály, ktoré prispeli k pobúreniu verejnosti, znovuotvoreniu diskusie a zvýšenému tlaku na ministerstvo pôdohospodárstva.

   Už Aristoteles keď definoval polis, čo bola základná politická a ekonomická jednotka starovekého Grécka, vyzdvihoval ako jeden z jej hlavných aspektov sebestačnosť. Práve sebestačnosť, je naprieč celými dejinami dávaná do súvislosti najmä s potravinovou sebestačnosťou určitého spoločenstva. Koniec koncov, kde nebola zabezpečená táto nevyhnutná podmienka pre život, alebo bola ohrozená, boli ľudia prinútení obchodovať, emigrovať, alebo sa uchýlili k rabovaniu iných spoločenstiev.

   Preto v rôznych náboženských a mytologických systémoch je často krát pôda dávaná na roveň božstvu. Poprípade je z nej človek priamo stvorený, čo asi najlepšie vystihuje judeo-kresťanská tradícia, ktorá svoj pôvod odvodzuje od prvého človeka Adama, čo vo voľnom preklade znamená človek z hliny/pôdy. Na základe previazania človeka a pôdy, ktorého počiatky možno vystopovať už v neolitickej revolúcii, a ktorá znamenala výrazný pokrok, sa zrodil aj archaický nacionalizmus a prirodzená spätosť s prostredím.

   Tento vzťah človeka k svojej pôde pretrváva aj v 21. storočí, napriek globalizačným, či liberalizačným tendenciám, ktoré sa silou mocou snažia tento zväzok spochybniť a pretrhnúť. Dobre to vystihuje poľský sociológ Zygmunt Bauman: „Dnes sa dá hovoriť o konci geografie.“ Rozpad hraníc a spoločenstiev je tak nevyhnutný vedľajší produkt akéhosi pokroku, resp. modernizačného procesu, ktorým sa vyznačuje napríklad aj súčasná politika Európskej únie. Žiaľ, nie vždy toto smerovanie, musí viesť k spontánnemu poriadku, a Európou tak zmieta vzmáhajúci sa treťotriedny šovinizmus.

   Nátlak Európskej komisie voči Slovensku a hrozba žaloby na Európskom súde za „diskriminačné zákony“ o predaji pôdy, viedli k ostrej diskusii už v roku 2014. Tá sa týkala prijatia novely, ktorá mala zabezpečiť „ústavnú ochranu pôdy pred cudzincami“ a zvýhodnenie domácich vlastníkov, čo však nevyhovovalo vtedajšej opozícii a návrh napadla ako protiústavný. Dnes je téma pôdy znova predmetom nových diskusií a sporov.

   Až 200- tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy môžu mať pod kontrolou investori zo zahraničia. Ďalším problémom je, že sa pôdu pokúšajú skapitalizovať domáci investori a preklasifikovať na stavebné pozemky. To má za následok, že sa prístup k pôde znemožňuje mladým farmárom, ktorí sú v dnešnej spoločnosti ako soľ nad zlato. To vyvolalo snahu vládnych strán novelizovať ústavu, ktorá si kladie za cieľ ochranu pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a zjednodušenie prístupu mladých farmárov k pôde. Nároky, ktoré si táto iniciatíva kladie za cieľ, sú jasné – zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pomaly by sme sa tak mali začať zbavovať nekvalitných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia. Bolo na čase.

   Tento tlak a záujem verejnosti je spôsobený najmä nedávnymi škandálmi brazílskeho mäsa, výrobkami, ktoré sa pod tou istou značkou, ale rozdielnou kvalitou predávajú v zahraničí, alebo nakazených vajec z Poľska. Pokračovať by sme mohli ďalej až k španielskej skleníkovej zelenine pochybnej chuti a kvality, ktorou je zásobovaná väčšina európskeho trhu. Samozrejme, všetko sa to deje v mene „efektivity“, len ešte neviem či krátkodobej, alebo dlhodobej. Možno si v rámci tejto efektivity, ktorej poslednou prekážkou je už len zlý ľudský faktor, ktorému by mal čoskoro zaznieť umieračik, budeme môcť vychutnať aj sviečkovú z 3D tlčiarne. Len už neviem, koho potom obviníme za nechutný pokrm. Možno tak jedna spackaná večera povedie k novému ludditskému povstaniu.

   Preto trend „potravinového patriotizmu“, ktorý sa v poslednom období vzmáha v slovenskej spoločnosti, možno vnímať ako klíčiace pozitívum, z ktorého môžu vyjsť ako víťazi slovenskí vlastníci pôdy, užívatelia a v konečnom dôsledku aj konzumenti. Konzument sa tak vyhne strachu z potravín, ktorý tak s obľubou zneužívajú rôzni bio šarlatáni, predávajúc tak naivným ľuďom predražené produkty. Preto je výzvou budúcich vlád spopularizovať poľnohospodárstvo a prilákať doň aj mladých ľudí. Jediné čo nakoniec ostáva, je len ustáť tlak a kritiku tých, pre ktorých je jediným kritériom plnohodnotného života mamon. A práve to, je jeden z symptómov modernej spoločnosti. Ľudia si chyby uvedomujú, až keď ich pocítia ekonomicky. Lenže vtedy, môže byť už neskoro.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.


Už ste čítali?