Ožratá demokracia

Autor: Patrik Májovský | 31.12.2017 o 13:58 | (upravené 31.12.2017 o 16:00) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  878x

O tom ako nám demokracia pokrivkáva, neustále čítam v médiách, počúvam na prednáškach na univerzitnej pôde, početných diskusiách, no nikdy by ma nenapadlo, že by to mohlo mať aj súvis s niečím nepolitickým.

Reč je o alkohole kolujúcom v žilách našej civilizácie. Požívanie alkoholu je dokonca staršie ako najstaršia písomná zmienka, v ktorej sa mimochodom, tiež spomína. Niektorí vedci mu dokonca pripisujú až taký význam, že výroba alkoholu, v tomto prípade piva, ovplyvňovala aj formu prvých poľnohospodárskych spoločností a miest. V staroveku slopali všetci. Od bohov, cez nižšie božstvá, až po bežných smrteľníkov.

Alkohol je tu s nami od kolísky až po hrob. V judaizme už pri obrade brit mila, čo je v doslovnom preklade „zmluva obrezania“ potiera mohel novorodencovi víno o pery. Alkohol dokonca prenikol až do predstáv o posmrtnom živote. V severskej mytológii je Valhalla (Odinov palác padlých) miestom, kde príslušníci Einherjaru, Odinovho osobného vojska, mali po ruke nevyčerpateľnú zásobu medoviny, ktorú im zabezpečoval cap Heidrun.

V antickom Grécku sa zas konali sympóziá, čo v gréčtine znamená „popíjanie spolu“, a na ktorých sa ľudia zúčastňovali kvôli zábave, tancu, hudbe a sexu. Na všetko dohliadal boh vína Dionýzos, a na jeho počesť sa každý rok usporadúvali divadelné slávnosti, čo dalo za vznik viacerým cenným lyrickým a dramatickým artefaktom.

Alkoholu holdovali aj viacerí významní myslitelia: Sókrates, Avicenna, Augustín, Hegel, dokonca myšlienky mladého Marxa, človeka, ktorý ovplyvnil takmer toľko ľudí ako Kristus či Budha, sa formovali v krčme pri pive. Koniec koncov druhý spomenutý, ako sa uvádza aj v Novom zákone, disponoval zázračnou schopnosťou meniť vodu na víno.

Krčmy boli až do nedávna významným miestom, kde sa vymieňali dôležité informácie a plánovali revolúcie. Dokonca jeden z prvých politických počinov Adolfa Hitlera, bol tzv. „Pivný puč“ v Mníchove roku 1923. Možno aj tento neúspech ho prinútil sa neskôr stať zarytým abstinentom.

Slovenskí dejatelia ako boli štúrovci, taktiež venovali alkoholu a alkoholizmu svoju pozornosť. Niekedy až tak, že Ľudovít Štúr musel z Devína utekať do Bratislavy, aby zohnal peniaze a vyplatili sekeru v miestnom lokáli.

A dnes? Dnes je alkohol stále významným kultúrnym aj nekultúrnym činiteľom, aj keď musíme priznať, že jeho spotreba od 90.tých rokov na Slovensku pomaly ale isto, klesá. Ak sme teda nezvýšili konzumáciu toho „domáceho“. Ale to už posúdi najlepšie každý sám, a nie štatistický úrad.

Čo je však ďaleko zaujímavejší údaj, tak slovenské domácnosti za minulý rok investovali viac peňazí na alkohol, ako na vzdelanie. Jedná sa zhruba o čiastku vo výške 1 miliardy eur. Podľa Eurostatu sme sa tak v spotrebe alkoholu za rok 2016 prebojovali až na 9.miesto v rámci všetkých členských štátov EÚ. Zaostávame už len za krajinami ako sú Rumusnko, Maďarsko, Česko, Poľsko, počnúc tými severskými ako sú Fínsko, Litva a Estónsko, ktoré obsadilo prvú priečku.

V súvislosti s týmto má napadá, že by sa v budúcnosti mohla urobiť nejaká štúdia, ktorá by skúmala koreláciu medzi kvalitou demokracie, a požívaním alkoholu. Taktiež by si mohla klásť otázky v podobnom duchu, aké si kládol Štúr v diele Reči a state. Skúmala by nakoľko je to vplyvom kultúry, alebo vplyvom biznisu a reklamy implementované do našej kultúry.

Pýtala by sa aj to, či politická situácia v krajine nenesie vinu za to, že ľudia radšej hľadajú útechu v nadmernom pití, než v knihách a umení. Alebo prečo je silnejšia „alkoholická spoločnosť“ ako „občianska spoločnosť“? Tých otázok by sa dalo formulovať mnoho.

Keď tak nad tým uvažujem, tak naozaj žijeme v krajine, v ktorej je ľahšie sa dostať k alkoholu v akúkoľvek hodinu, než k životne dôležitým liekom. Dokonca vám ho expresne privezú domov.

A z vlastnej skúsenosti viem, že je jedno či máte dvanásť alebo dvadsať, kto chce, ten si svoju cestu nájde a obíde zákon, alebo predpisy. Týka sa to nielen spotrebiteľov, ale aj výrobcov, resp. alkoholovej lobby, čo sa ukázalo v prípade tuzemáku u našich susedov.

To však robí z alkoholu nielen kultúrny, ale aj politický fenomén a popiera, čo som načrtol v úvode. A možno to má aj bližšie k pravde a naozaj si to zaslúži rozšíriť výskum z oblasti medicíny, aj na oblasti spoločenských vied.

Zatiaľ nám však ostáva dúfať v to, že symbolicky dátum 1.januára 1993, keď vznikla naša republika, nie je aj dátum, keď väčšina ľudí triezve a má opicu, čo by malo za následok znovuotvorenie otázky o referende, ktoré sa vtedy tak vkusne obišlo a navodilo v mnohých dojem, že sa to opäť robí "o nás, bez nás".

No aj napriek tomu, je 25 rokov pekný vek, a myslím si, že v tomto veku je celkom legálne, si dovoliť občas pokrivkať. No ak by sa porekadlo: „Tak ako na nový rok, tak po celý rok“,zmenilo na „po celý život“, by mohlo znamenať, že máme sami so sebou problém, ktorý bez pomocnej ruky nevyriešime.

Ja si však myslím, že Slováci, ako sa nejedenkrát v dejinách ukázalo, sú schopný národ. Preto si aj v tento deň s nimi, ale aj na nich, s hrdosťou pripijem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.


Už ste čítali?