Zbohom priatelia

Autor: Patrik Májovský | 19.1.2018 o 21:37 | (upravené 20.1.2018 o 9:50) Karma článku: 3,04 | Prečítané:  555x

Aj napriek tomu, že sa považujem za kritika technokratickej spoločnosti, akejsi „digitálnej totality“, tak na sociálnej sieti som takmer každý deň v roku, čo by sa dalo podľa mňa definovať ako závislosť. A pokrytectvo.

Prečo tá závislosť? Tých dôvodov by sa našlo viac, ale spomeniem len tri najhlavnejšie: šetrím za telefón, udržujem sociálne väzby a tíšim svoju informačnú potrebu. Nezaujíma ma „kto“, „kde“, „s kým“, „prečo“, „začo“, „načo“ (iba niekedy).

Musím sa však priznať, že ma zaujímajú druhí ľudia, dokonca ma zaujíma, čo robia, aké majú názory, ale k tomu sa ešte dostanem.

Bijú sa vo mne dva protiklady. Na jednej strane žijem v chatke, kde nemám internet, len množstvo čaju a knižnicu. Niekedy som tam aj niekoľko dní. Telefón nezdvíham, lebo neviem kde ho mám, alebo ho mám vybitý. No na druhej strane ma zaujíma, čo sa vo svete deje, potrebujem komunikovať so svojou školou, zháňať si študijné materiály, hľadať inšpiratívne podnety (aj u iných ľudí), mať informácie o zaujímavých diskusiách, prednáškach, kultúrnych podujatiach atď.

Prídem teda do domu, ktorý je od chatky vzdialený asi 20m a pripojím sa na internet. Zapnem Facebook a blúdim očami po hlavnej stránke. Politické správy sa kryjú so zvieratkami. Sentimentálne statusy so zaujímavými článkami. Umenie s gýčom. Alkohol s vegetariánskymi receptami. Rôzne duchovno-motivačné citáty s urážkami v diskusiách. Samé fotky ľudí, ktorých nepoznám a potom tie známe tváre ako Trump, Putin, Macron, Merkelová, Zeman, Fico...

A k tomu tie komentáre, no radšej bez komentára...

Zjavuje sa mi každý „like“, každé „zaujíma sa o“. Proste chaos. A v tomto chaose strávim niekedy aj hodinu, a to som šiel napísať len jeden mail, alebo si stiahnuť článok a mrknúť sa, či ma niekto nezháňa.

V informačnej vede, ktorej sa venujem, sa tomu hovorí „informačný smog“ alebo „informačné znečistenie“. Týmto znečistením sa v dnešnej dobe seriózne zaoberá informačná ekológia (nie, nie je to len o cenzúre).

Ale teraz k tým priateľom. Podľa evolučných psychológov sme nastavení na fungovanie v skupine, ktorá má okolo 150 členov. A táto hypotéza je tak elegantná, že platí vo fyzickom svete, ako aj v tom virtuálnom.

Väčší počet teda pôsobí antisociálne. Narúša sa kontakt medzi jednotlivými ľuďmi, narastajú konflikty, agresia a prichádza k všeobecnému rozkladu spoločenskej štruktúry a komunity. Druhým extrémom je vytvorenie úzko vyhranenej a uzatvorenej komunity.

Človek je však od prirodzenosti proti prirodzený tvor a tento defekt vedel obísť cez spoločné idey, monoteistické náboženstvá, ktoré zjednocujú milióny ľudí, či štát, ktorý, ak sa nad tým zamyslíme, neexistuje v hmotnom svete. Nie je nič, čo si môžeme chytiť, alebo sa na to bezprostredne pozrieť z každej strany.

Vrátim sa však k tým priateľom. Na Facebooku ich mám okolo 400. Na starom profile som ich mal okolo 1000 a preto som si ho zmazal a začal od znovu. Vtedy však Facebook nemal určité technické vymoženosti.

Dnes si človek môže nastaviť preferencie (za vás to robí aj cookie, ktoré vaše informácie podsunie reklamným spoločnostiam aby sa vám zobrazovala cielená reklama), či už na stránky, alebo na priateľov. A tak som sa do toho pustil. Inak ako manuálne to nejde. Zhodnotil som koho virtuálna identita ma obohacuje (je ich asi 10%) a koho nie. Zrušil som všetky „sledovania“ ľudí, ako aj všemožných stránok, spôsobujúcich už spomínaný smog. Aby som nikomu neukrivdil, zabralo mi to asi dva a pol hodiny. Pri väčšom počte ľudí a stránok by som buď rezignoval, alebo si tam posedel dlhšie.

Výsledok: zobrazujú sa mi na jednom mieste a hlavne prehľadne príspevky z rôznych zdrojov. Nemusím ich vyhľadávať jednotlivo. Mainstreamové spravodajstvo s alternatívou teraz tvorí krásny  kontrast.

Informácie poskytované inštitúciami, hnutiami, či združeniami sa dopĺňajú s informáciami priamo od politikov. Zaujímavé podnety a príspevky mi poskytujú galérie, divadlá, podniky atď. Proste krása. Dal som zbohom vyše 350tim priateľom. A dal by som aj viacerým.

Keď ma niekto z nich bude zaujímať, a teraz, keď ich príspevky nenavodzujú ilúziu, že „som s nimi“, no nie som, buď zdvihnem telefón (ak ho nájdem), alebo im napíšem, či ich pozvem na pivo, pri ktorom strácam akýkoľvek záujem o Facebook. Poprípade im zašlem pozvánku na nejakú udalosť. Samozrejme za predpokladu, že sa nestratí v ich informačnom smogu.

A to je vlastne všetko, čo som chcel povedať. Ak sa v živote riadime heslom, že „oheň je dobrý sluha, ale zlý pán“, tak si myslím, že pri fungovaní na Facebooku, alebo pri používaní akejkoľvek vymoženosti 21.storočia, to bude platiť dvojnásobne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Zrútená inštitúcia, propaganda Súmračná a miliardári na mizine (týždeň Petra Schutza)

Kto by chcel byť v Zuckerbergovej koži?

SVET

Z auta utiekli do tunela. Preživší z Janova opisujú tragédiu

Ľudia, ktorí prežili pád mosta prehovorili o šťastnom úniku.


Už ste čítali?