Nebuďte hyeny!

Autor: Patrik Májovský | 26.2.2018 o 19:08 | (upravené 26.2.2018 o 19:48) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  877x

Zhodou náhod som včera pozeral jednu časť zo seriálu (v produkcii RTVS), ktorý mapuje 90.te roky plné mafiánskych vrážd na Slovensku, a sám pre seba som si v duchu povedal jednu vetu.

Je dobre, že to už je za nami, ale zároveň je škoda, že mnoho vecí vychádza na povrch až dnes, keď už to nie je až také aktuálne.“ Keby sme sa mohli vrátiť v čase, s tým obsahom informácií, čo máme dnes – koľkým vraždám, únosom, podvodom, či zbytočnému úniku peňazí do zahraničia, by sme mohli vtedy zabrániť? Neviem. Viem však, že určite by ich bolo viac ako vtedy.

Zároveň by mi ani vo sne nenapadlo, že sa hneď pri rannom prehľade správ na ďalší deň, dozviem, že zavraždili slovenského novinára Jána Kuciaka. Podľa mena som si nevedel hneď vybaviť, o čom písal a až keď sa mi zjavila jeho tvár na portáli, pre ktorý publikoval, som si začal rozpomínať. Šok sa dostavil takmer okamžite.

Nechcem však skĺznuť do písania sentimentálnych riadkov a skôr sa pokúsim o menšiu reflexiu toho, čo vo mne vzbudili všemožné príspevky a názory pár hodín po zverejnení tejto tragickej udalosti.

Vraždu si objednali ľudia zo SMERu

Kto si vraždu objednal? To v túto chvíľu nevie nik. Polícia operuje s najpravdepodobnejšou hypotézou, že vražda súvisela s jeho investigatívnou prácou, ako uviedol aj policajný prezident Tibor Gašpar.

Mojou doplňujúcou, resp. vylučovacou hypotézou je, že sa nejednalo o politickú objednávku. Dôvod? Momentálne sa politické špičky dostali pod obrovský tlak a Slovensku to vážne poškodilo obraz v zahraničí.

Musíme sa skôr začať pýtať – Prečo sa to stalo?

Ako je možné, že novinár, ktorý podá trestné oznámenie za údajne vyhrážky, mu nebola pridelená policajná ochrana a trvá až 44 dní, kým jeho prípad postúpia kompetentnému vyšetrovateľovi?

A údajne len preto, že telefonát prijal v inej mestskej časti. Nie je to nonsens? 

A nie je smutným dôvodom aj to, že nebohý Ján Kuciak musel suplovať prácu vyšetrovateľov v prípade daňových podvodov a iných finančných machinácií? Možno bude načase konečne porozmýšľať nad štrukturálnou transformáciou štátnych bezpečnostných útvarov a ich kompetenciami.

Možno, by bolo načase sa v tomto smere niekam pohnúť, a nie len krátkodobo, populisticky, personálne...

Ďalší problém je politicko-ekonomického systému ako takého, resp. kultúrnej paradigmy, ktorú súčasný systém vytvára a stimuluje, aby sa mohol reprodukovať. Preto je ešte dnes možné, že peniaze majú stále vyššiu hodnotu ako ľudský život. Žiaľ.

Odstúp Kaliňák, Fico, Čižnár a Gašpar!

Nie, nemali by teraz odstúpiť, to by len skomplikovalo celú situáciu a paralyzovalo represívne zložky štátu. Naopak, vyššie spomenutí páni by sa mali ukázať v tom „lepšom svetle“.

Zároveň treba dodať, že zneužívať vraždu, na vytĺkanie politického kapitálu, manipulovanie s emóciami, je nesmiernym hyenizmom, preto by mali opoziční politici a aktivisti v momentálnej atmosfére vážiť svoje slová a nepokúšať sa o politickú destabilizáciu. A už vôbec nie sa snažiť o zlúčenie pietneho pochodu s protestom proti vláde.

Kto si vraždu teda objednal?

Ak vylúčime nešťastnú náhodu, ako to bolo v prípade Ernesta Valka, roztvára sa nám množstvo subjektov, ktoré môžu, ale aj nemusia mať niečo spoločné s vraždou novinára. Od kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera, cez Pentu a J&T, až po taliansku mafiu (v súvislosti s čerpaním eurofondov), no robiť unáhlené závery, alebo konšpirovať v zmysle, že sa jednalo dokonca o tzv. sakrálnu obetu (s účelom diskreditácie vlády) je v tejto chvíli naozaj cez čiaru a nezodpovedné.

Množstvo otázok

Na druhej strane je úplne prirodzené si klásť rôzne otázky. Niektoré som už vyššie načrtol, no pokúsim sa o sformulovanie ďalších: Komu by jeho vražda vyhovovala? Aký je jej odkaz a zmysel? Proti komu je namierená? Je to návrat neslávne známych 90.tých, alebo sa len niekto snaží navodiť takúto atmosféru, za účelom traumatizovania spoločnosti? Ak áno, tak prečo?

Odpovede na tieto otázky, sa však hľadajú ťažšie.

Záver

V dobe keď sa novinárska práca zredukovala na preberanie a kompilovanie správ z tlačových agentúr, je každý investigatívny novinár ako soľ nad zlato a jeho zavraždenie je nielen obrovskou ľudskou tragédiou, ale aj kultúrnou a profesijnou. Najmä z toho dôvodu, že vďaka ním prúdia do spoločnosti dôležité informácie "tu" a "teraz", a nie o 10 alebo 15 rokov.

Aj napriek tomu všetkému, čo sa teraz stalo, o čom sa píše, by si Slovensko a Slováci mali zachovať chladnú hlavu, a nenáhliť sa k jednoznačným a zjednodušeným záverom. Nezneužívať túto tragédiu na lacné politikárčenie, či dokonca eliminovanie akejkoľvek kritiky voči novinárskej činnosti vo všeobecnosti. Prečo?

Keď už pre nič za nič, tak aspoň pre úctu k Jánovi Kuciakovi, jeho snúbenici a jeho poctivej práci, ktorú po sebe zanechal, a ktorá by mohla byť inšpiráciou pre rozvoj slovenskej investigatívnej žurnalistiky.

A možno raz, niekomu s ohľadom na jej cenný spoločenský prínos, udelia cenu. Napríklad Jána Kuciaka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Udalosti, ktoré sa odohrali pred 73 rokmi, symbolizujú absurdnosť vojny.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?