Je morálne zabiť?

Autor: Patrik Májovský | 12.3.2018 o 17:39 | (upravené 12.3.2018 o 17:54) Karma článku: 1,77 | Prečítané:  433x

V priebehu života musíme riešiť rôzne dilemy. Na niektoré máme čas a vieme ich dostatočne premyslieť. A ak nám praje šťastie, máme na výber aj z viacerých možností.

Ale čo ak nemáme ani čas, a ostanú nám len dve krajné možnosti? Ako sa v takýchto prípadoch rozhodnúť? Môže nám v živote pomôcť náboženstvo, alebo nejaké univerzálne pravidlo, či si zvolíte racionálny kalkul? Alebo bude lepšie „neurobiť vôbec nič“?

Ešte predtým než sa ponoríme do menších myšlienkových experimentov, treba uviesť, že v etike sa rozlišujú dva základné prístupy k normám. Prvou je norma hypotetická a hovorí nám: „Ak chceš dobro, tak konaj tak a tak.“ Druhou je tzv. kategorická norma, zväčša ašpirujúca na univerzálny mravný zákon bez ďalšej zbytočnej diskusie. Je ňou napr. piate „Božie prikázanie“: „Nezabiješ!“ Zjednodušene povedané: "Zabiť je za každých okolností niečo zlé."

Aby sme si to ešte skomplikovali, tak sa oprieme aj o kategorický imperatív nemeckého filozofa Immanuela Kanta: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.“ To znamená len to, že ak sa rozhodneme klamať, tak z toho vyplýva, že lož povyšujeme na pravidlo, ktoré môže byť nakoniec použité aj proti nám. Stačí nám teda takýto prístup, aby na svete zavládlo dobro a mali sme čisté svedomie?

Skúsme si teda navodiť pár, možno na prvý pohľad bizarných situácií. Americká filozofka Judith Thomson sformulovala nasledujúcu situáciu, ktorú nazvala Problém transplantácie: Predstavte si, že ste chirurg a máte piatich pacientov v ohrození života. Jeden potrebuje darcu pečene. Druhý srdca. Tretí pľúc a zvyšní dvaja po jednej obličke. Akokoľvek sa snažíte, nenachádzate vhodného darcu a ostáva vám maximálne jeden deň aby ste ich zachránili. V tom by vám do ambulancie prišiel pacient na bežnú preventívnu prehliadku a vy by ste zistili, že jeho orgány sú presne tie, ktoré potrebujete na to, aby ste zachránili päť nevinných životov (v konečnom dôsledku len štyri). Bolo by morálne ho bez jeho súhlasu uspať a odobrať mu orgány?

Druhú a podobnú situáciu namodeloval ďaľší americký filozof Richard Brand, nazvime ju Speleológovia: Predstavte si pri oceáne skupinu speleológov, ktorí zistia, že príliv ženie do jaskyne vodu, a pokiaľ okamžite neutečú, všetci sa utopia. Bohužiaľ prvý človek, ktorý sa pokúsil dostať von, je obézny a beznádejne upchá východ, pričom mu hlava ostane vnútri jaskyne. Jeden zo skupiny má dynamit. Buď odpáli tučného človeka, čím ho zabije, alebo sa všetci, vrátane tučka, utopia. Ako by ste sa rozhodli?

A do tretice tu máme príklad s výhybkou a neovládateľnou drezinou, ktorý sformulovala anglická filozofka Phillippa Foot: Predpokladajme, že ste vodičom dreziny, ktorá môže odbočiť len z jednej úzkej trate na druhú. Päť mužov pracuje na jednej trati, jeden muž na druhej. Ten kto bude na trati, na ktorú vodič zamieri, musí umrieť. Otázkou ostáva, prečo by ste bez váhania povedali, že vodič má zamieriť na trať s menej osobami?

Predtým než prejdeme k záveru, tak problém, ktorý tu bol nastolený je v menších obmenách diskutovaný na poli morálnej filozofie a aplikovanej etiky. Tá sa zaoberá rôznymi riešeniami, ktoré by sa dali uplatniť na konkrétne udalosti a profesie. Cez lekársku etiku, bioetiku, až po učiteľskú, či novinársku etiku. Niekedy ponúka jasný návod a východiska z morálnej dilemy v podobe kódexu a tam, kde si nevie poradiť, to ponecháva na individuálne rozhodnutie „podľa najlepšieho vedomia a svedomia“.

Ako by ste sa teda rozhodli v jednotlivých prípadoch? V každom prípade by ste sa rozhodli inak, alebo by ste v niektorom z prípadov potrebovali viac času? Ak áno, tak prečo?

Zároveň musíte neustále brať v úvahu, že aj zdržanie sa rozhodnutia, bude mať svoje dôsledky. Ak ste ich teda domysleli a zvolili prístup „minimalizácie strát a maximalizácie blaha“, radíte sa tým medzi utilitaristických konzekvencialistov, ktorí zabitie jedného človeka, aby ste zachránili viacerých, považujú v konečnom dôsledku za morálne a dobré rozhodnutie.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Udalosti, ktoré sa odohrali pred 73 rokmi, symbolizujú absurdnosť vojny.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?