reklama

„Prosím pomôžte nám, sme zúfalí!"

Upozornenie na úvod: Nemienim si vzhľadom na závažnosť situácie, dávať servítku pred ústa, pretože čas hrá proti ním a ide tu o život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Môj blízky priateľ sa ocitol v nasledovnej situácii: Takmer zo dňa na deň mu na Filipínach, konkrétnejšie v Badian City v provincii Cebu, zrušili ubytovanie a ďalšie mu odmietli poskytnúť, pretože bol vydaný všeobecný zákaz poskytovať ubytovanie cudzincom. A tak sa stal „bezdomovcom“. Urgentne začal riešiť svoj odchod z krajiny, no neúspešne. Slovenská ambasáda mu odkázala, že nech si let domov zabezpečí sám cez súkromné spoločnosti, viac mu žiaľ v tejto situácii nevedia pomôcť.

Medzičasom však letecké spoločnosti využili paniku a niektoré ceny zdvihli až k sumám päťtisíc eur, ktoré si pochopiteľne nemôže dovoliť. Komu boli tieto sumy „adresované“ je ľahko pochopiteľné. Nie každý má však takéto prostriedky, a nie každý nazýva cestovaním „vylihovanie na niekoľko hviezdičkových hoteloch“ pri monotónnych radách slnečníkov, kde možno spozná akurát pozostatky kolonializmu, nie však skutočnú tvár „krajiny a domorodého obyvateľstva“. Ale o tom napíšem niekedy inokedy...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najlacnejšie letenky, ktoré sa ešte dali kúpiť sa občas zrazili na cenu medzi 800 až 1000 eur, a tak si na to od známych požičal. Medzičasom mu let zrušili a peniaze sú zatiaľ vo vzduchu. A takto to bolo neustále – pričom nikdy nemal istotu, že mu let s prestupom v dvoch ďalších ázijských krajinách nezrušia a bude na tom ešte horšie ako je. Čiže cena za návrat nemusí byť ešte konečná a môže vzrásť. Viackrát som s ním viedol videorozhovor, no neustále nám vypadával signál, takže informácie ku mne prichádzali ako fragmenty. Raz dobré, raz veľmi zlé. Raz mohol konečne odletieť s nejakými Čechmi, raz nemohol. Dôvod mi nie je zrejmý, či bol problém v komunikácii, alebo formálny, že nemá „český pas“. Napriek tomu chápe, že táto chaotická situácia zaťažuje všetky ambasády a ich reakčná neschopnosť je teraz znížená. Podnety idú z každej strany. Čo je však zlé, je to, že čas teraz nehrá v jeho prospech. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nachádza sa totiž v stomiliónovej krajine, ktorá do ulíc už nasadila ozbrojencov a on sa stal personou non grata pre ich úrady. A je otázkou času, kým ňou bude aj pre masy ľudí, ktoré sa začínajú dávať do pohybu, pretože sa zastavil pohyb životne dôležitých komodít. Nie, že by Filipínci boli krvilačné monštrá, ale akékoľvek etnikum sa v krízovej situácii dostane do regresívneho štádia, keď sú potlačené isté „regulatívne kultúrne kódy“ a tradície postupne nahrádza animálny živočíšny prejav.

Toto riziko narastá najmä na miestach s vysokou koncentráciou obyvateľstva a najmä vo veľkých mestách. A o to horšie, keď je ich (Filipíncov) „štát“ len potemkinovskou dedinou s chatrnou infraštruktúrou, ktorá sa v takýchto situáciách rozpadá ako domček z karát. Miestni ľudia to vedia a miesto úradov začínajú prichádzať na rad mačety. Panuje všeobecný strach a medzeru, ktorá vznikne paralýzou represívnych zložiek, začínajú využívať rôzne kriminálne živly. Len v tejto súvislosti spomeniem, že nie je to tak nedávno, čo chcela filipínska vláda strieľať "drogové kartely" a kriminálnikov rovno na ulici. Toľko k načrtnutiu filipínskej "kultúrnej klímy“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V krízovom štádiu sa vždy rysuje línia medzi MY (domáci) a ONI (cudzinci). Toto sú bežné javy, ktoré opisujú takmer všetky sociálne vedy a sú to bežné ochranné mechanizmy. Nechcem tu toto „posolstvo“ zaťažovať citovaním analýz a faktov (budem ich pokojne vedieť doložiť, ak má s tým niekto problém). Problémom, ktorí teraz urgentne riešime je ako evakuovať „našich“ ľudí z takýchto krízových oblastí. Pod označením „naši“ rozumieme, spolu s Martinom, ktorý visí už niekoľko dní na Filipínach a poskytuje mi všetky informácie z prvej ruky, „všetkých Európanov.“ Ako je možné, že ich nevieme evakuovať na náš kontinent? Ako je možné, že neexistujú vopred dané modely kooperácie na úrovni EÚ? Ako je možné, že sa naša vláda ešte donedávna pýšila tým, že máme jeden z najsilnejších pasov, ktorý je v takýchto situáciách vlastne nanič? Ako je možné, že si nikto nevšíma ten hyenizmus nadnárodných leteckých spoločností? Ako je možné, že sa evakuácia Slovákov nedeje v istých etapách? Prvou a najbazálnejšou by bola napríklad evakuácia na príslušnú ambasádu, kde ich skoncentrujeme a poskytneme im dočasné ubytovanie aby neskončili na ulici rovnako ako Martin. Spolu s Martinom sa teda pýtame, ako je možné, že sa to týka takého množstva ľudí a nielen jeho? Áno, Martin teraz nemyslí len na seba, ale aj na ďalších Európanov, s ktorými sa stihol zoznámiť, napriek tomu, že je v ohrození života a jeho hlas sa v reproduktore neustále trasie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpovedí je mnoho, no dôvody ktoré prispievajú k tomuto problému sú prosté. Uvediem ich len pár: Kým si niektorí ľudia z celej tejto ľudskej katastrofy opäť robia príležitosť na svoju patologickú stádovitú sebaprezentáciu a pritom im hrozí maximálne len to, že sa na čas vzdajú svojho blahobytu, iní sú v skutočnom ohrození. A koronavírus v tom už nehrá „priamu úlohu“. Preto prosíme spolu s Martinom aj média, aj bežných ľudí, informujte o tom, čo naozaj stojí za pozornosť, inak vytvárate „informačný smog“, ktorý môže niekoho teraz stáť život. Áno, spravil chybu, že neodišiel skôr. Uvedomuje si to možno viac ako tí, ktorí si nestihli ešte kúpiť desať kilo ryže a píšu o tom aj na facebooku, aj na instagrame. Ale aj tí, ktorí vyplakávajú nad podmienkami v karanténnom zariadení v Gabčíkove. Neviete si ani predstaviť, čo by teraz Martin za dva týždne v ňom dal. A nepotreboval by o tom písať siahodlhé eseje. Možno raz, dúfam v to, napíše pre Vás dobrý cestopis, aj keď je niekedy tvrdohlavý dobrodruh.

Ďakujeme Vám za pochopenie a názov tohto článku berte najmä ako volanie o pomoc ľudí, ktorí sú v tých skutočne najrizikovejších oblastiach, ďaleko od kontinentu, kde máme aj napriek pandémii, ešte stále zaručené aj svoje „ľudské práva“ a neskončili sme na ulici. 

Prosím, pomôžme najprv im. Akoukoľvek formou, pretože to potrebujú. Koľko ich ešte je? A ako sú na tom, nevieme...

Prikladám stránku, kde ľudia žiadajú o radu (niekedy môže byť aj tá nad zlato): https://www.facebook.com/groups/cestoporadna/

Ismael P. Májovský

Ismael P. Májovský

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  37x

Proti gustu vediem dišputát. Filozof, antropológ, doktorand a politruk. Občas a externe publikujem v SME Komentáre a občas budem tu. Len také mini komentáre. Nič zložité a komplexné. Na to mám iné formáty a iné platformy. Ďakujem za pochopenie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu